Stretnutie "Škoda klasické konstrukce s páteřovým rámem".

Kde ? No predsa v Hradci Králové.
Kedy ? 29.-31. mája 2015.
Usporiadané tamojším klubom. Toto už bolo 25.stretnutie a čím ďalej, tým s väčším počtom účastníkov. Perfektne zorganizovaná akcia stála za tú dlhú cestu.
Vyrazili sme po práci, o pol dvanástej na obed a do cieľa sme dorazili okolo pol siedmej večer. Tesne pred cieľom sme sa povzbudili a náladu zlepšili kávičkou v jednej z dediniek pri obchádzke opravovanej cesty.

Cestou bolo asi milión päť opráv ciest, ale prišli sme v pomerne slušnom čase, takže pivko a zoznamovanie sa s ďalšími účastníkmi bolo veselé. Počasie pomerne vyšlo, aj keď krátko po príchode spŕchlo. Niektorým nevadil ani dážď a teplota vzduchu a už vôbec nie teplota vody, ktorá bola ideálna na chladenie piva.

Prvý nocľah bol (mužská časť posádky) v stane a my dve v sanitke. Noc v pohode, až na tých blbcov čo v noci púšťali sirénu na sanitke, hulákali a búrka, teda silný dážď, ktorý prišiel potom. Takže spala som veľmi málo. 

Ráno šup-šup do kostýmov a akcia sa môže začať. Veľmi neskromne musím povedať, že sme mali úspech a zdravoťáci sa páčili.

Ďeň sa začal prehliadkou účastníkov, zaparkovaním áut podľa typov. Tí odvážny mali možnosť fotiť aj z vysokej plošiny ktorá sa dostavila ako každý rok. Dron s kamerou pre nepriaznivý silný vietor zlyhal, majiteľ dronu si nechcel vziať na zodpovednosť prípadný pád a poškodenie veteránov.

Ďalšia časť dňa bola vyplnená tzv. AOS-kou, čo je orientačná súťaž, kde dostanete itinerár s usmerňovaním kadiaľ jazdiť, bez určenia miest a obcí. Medzi tým rôzne súťažné úlohy. Po jazde okolím ešte vyhodnotenie priamo v kempe. Dostali sme aj diplom za zahraničného účastníka. Vlastne my a jedna posádka poliakov sme boli jediný zahraničný účastníci a vlastne najvzdialenejší.

Večer a ešte ráno sme boli unavení a uznali sme, že je to pekelne ďaleko, ale vyskúšali sme si to. Ivo (organizátor) si veľmi vážil, že sme sa na takú cestu odvážili. Povedali sme si, skúsili sme to, stačilo. Ale večer a hlavne na druhý deň cestou domov sme skonštatovali, že to bola tak dobrá akcia, že to za tie kilometre stálo a ďalší rok ak sa bude dať pôjdeme zase. Druhú noc sme spali v chatke, tak nabudúce si pre naše staré telá rovno objednáme chatku. Bolo to o moc pohodlnejšie.

Po ceste menšie problémy s autom, ale prišli sme šťastne a spokojne.

Ostatné fotky sú tu: https://picasaweb.google.com/111992204226924085158/SkodaSRebrinovymPodvozkumHradecKralove

Tisícky Veľký Meder 2014

Ďalšie stretnutie tisíckarov - tzv. jesenné - 23.august 2014.
Takže stretnutie a nocľah bol tento rok v Dunajskom Klátove v príjemnom penzióniku Hubert.

My, lovci veteránov sme po spoločnej večery v poľovníckom salóne začali klasický pokec o tom, čo má kto nové. Popozerali sme si nejaké tie fotky z minulých akcií, z prerábok veteránov - nielen tisíciek, nejaké tie tajné fotky veteránov ktoré nie sú a nie sú na predaj (kým ich niekto neukradne).
Sobota sa začala raňajkami typu "čo kto má" a potom už na veselý štart. O desiatej sme sa mali stretnúť s ostatnými účastníkmi na starom známom mieste - pred Billou vo Veľkom Mederi. Ďalej smer Komárno. Toto bola veľmi pekná časť nášho stretnutia -  prehliadka starej vojenskej pevnosti postavenej pre 200 000 (!) vojakov, neskôr ako vieme v nej boli rusi, teda ruská, či skôr sovietská armáda. ( A tá tam nechala pekný bordel ).

Cestou naspäť malá historicko - vlastivedná prehliadka dreveničky a obed v Nesvadoch. A potom už smer Veľký Meder - kúpalisko. Ale ešte niečo ! Jedno "Dejavú", tí istí ľudia na tom istom stretnutí, na tých istých autách na tej istej ceste, zastávka z toho istého dôvodu ako minulý rok, pri tej istej pani ako minulý rok, len melóny už neboli tie z minulého roku, už boli čerstvé (dúfam). A pozerám na fotky, Martin aj v tej istej červenej bunde ! A tak ako minulý rok, aj tento rok boli melóny obrovské a sladké.

Po kúpaní na kúpalisku - smer večera - na hrisku futbalového štadióna v Dunajskom Klátove guláš pripravený ako pozornosť od zástupcov obce. No a na koniec zase občerstvenie typu "kto si čo priniesol" pri hudbe s čapovaným pivom, kofolou a už čerstvými fotkami.
Nedeľa bola orientovaná na exkurziu vodného mlynu na Malom Dunaji. Ďalšia pekná prehliadka v krásnom prostredí. Ešte spanilá jazda s menším blokovaním kruháča a smer kúpalisko. Tu sme sa už len rozlúčili, ale kto chcel mohol ostať.

Trhová Hradská

Prvá naša akcia na južnom Slovensku, prvá akcia s týmto názvom, organizátor organizoval svoje prvé vlastné stretnutie veteránov. A podarilo sa na jedničku. Možno si niekto povie, že prečo by som nechválila všetko kde sme boli, ale to neni môj zvyk a pochváliť niečo kde sa mi nepáči, hm to nie. Táto akcia sa ozaj vydarila. Vďaka Tiborovi, ktorý nás osobne pozval, ako ďalekých známych.

Keď sme tam išli, počítali sme, že tam bude asi 10 áut. No čo, nejako sa začať musí a nám sa jednalo o to, pomôcť svojou účasťou Tiborovi k vydarenej akcii. Prišli sme na miesto... AAAA.... rada áut ! Nie desať, nie dvadsať, ale.... no veľa. Ani nás neprekvapilo, že tu boli účastníci z Maďarska, veď to majú za rohom. Ale prekvapilo nás koľko ich bolo. No len Maďarov bolo možno 15 ? A na krásnych autách. Zvyšok boli síce Slováci, ale z 95 % maďarsky hovoriacich. Veľmi rýchlo sme si zvykli, lebo Tibor všetky organizačné veci hovoril dvojjazyčne (díky). Pomaly prichádzali ďalší a ďalší účastníci, ešte stihnúť registráciu a raňajky. Toto bola prvá akcia kde prišiel aj autobus. Stará RTO-čka, vlastne aj tá nás sem nalákala.

Tibor všetko načasoval presne. Nakoniec bolo vyše 50 posádok. Odchod sa konal presne, prišli policajti a tí nás sprevádzali na juh, ešte bližšie k hraniciam, ešte hlbšie do tohoto ako doska rovného krásneho úrodného kraja. Dolný Bár - Dolný Štál - Veľký Meder - Čičov - Klížska Nemá (zaujímavý názov, ale podľa čoho ?). Tu bola prestávka na farme plnom prasiat, kráv, oviec... a občerstvenia. Tak dobre padne človeku obyčajný oškvarkový chleba s cibuľou ! My sme tu neboli prvý krát, takto pred rokom s tisíckami sme tu mali tiež zastávku, ale teraz to tu bolo viac nabité autami. A čo nezapratali autá, zapratal autobus. Mimochodom, aj toto Tibor využil výborne, plný autobus dôchodcov mal výlet.

Naspäť cez Trávnik - Tôň - Sokolce - Okoč - Topoľníky - Trhová Hradská - obed v kultúrnom dome.
Etapa to bola pomerne krátka, aj prvá aj druhá, ale to sme nevedeli, že po príchode do cieľa sa v dedine budú konať dni obce. Takže o zábavu bolo postarané a teraz vieme prečo Tibor zvolil tento dátum stretnutia. Spestril oslavy obce našou krásnou jazdou a krásnymi autami. Dobre vymyslené. Zaparkovali sme na tráve v strede obce, normálne je tam určite zakázané, ale my sme boli vlastne v centre diania. Spievali tu deti, muži, tancovali skupiny, predviedol sa artista s futbalovou loptou a do toho hrala nejaká kapela. Kto mal,  rozložil si deku do tieňa, alebo si obzeral autá a staré traktory ktoré tu predvádzali. Prišlo pár starých dodávok (štýlu multikára), dve veľké tatrovky, hasiči predviedli záchrannú vyslobodzovaciu a hasiacu akciu.
Krásne strávená sobota. Len mi je ľúto, že sem neprišlo viac členov nášho klubu ktorých Tibor oslovil.

Pri odovzdávaní cien sme mali úspech, druhá cena za najlepšie zrekonštruované auto. Mala som aj prekladateľa na celú záverečnú ceremóniu. Takí občan, z ktorého už trocha razilo pivo (možno aj niečo iné), mi prekladal všetky vyhodnotenia a príhovory určené maďarským účastníkom. Neviem kto to bol, ale veľmi chválil Tibora, že všetko zorganizoval sám, teda s pomocou svojej rodiny. Všetko vybavil, vybehal, dohodol, naplánoval. Myslím, že nikto nehundral a nenadával na nejakú somarinu. Asi ozaj nebolo na čo.
A záver ? Síce sme tu stretli len máličko známych, ale našli sme si nových z Maďarska. Už sme si aj fotky povymieňali. A Tibor ? Ak som niečo napísala, čo ťa mrzí, tak prepáč, všetko bolo dobre myslené. Akcia bola skutočne perfektná, klobúk dolu. Ak nám nič do toho nepríde, tak aj na budúci rok prídeme. Veď aj sestrička mala úspech.

To je on, v sanitke narodený Tibor (aj o tom je jeden príbeh):

ostatné fotky sú tu:
https://picasaweb.google.com/111992204226924085158/TrhovaHradska2014?noredirect=1

album našich nových známych:
https://plus.google.com/photos/113711381672919181419/albums/6046049062550266865

Podkylava.

Každý mesiac od jari do jesene je nabitý veteránovými akciami. A keďže nielen z finančných dôvodov si človek musí vyberať, tak Podkylava patrí medzi tie, čo máme v kalendári napísané medzi prvými. Ale takých je tam viac.
Takže Podkylava.... organizuje pán Lehuta z Piešťan, tento rok obmedzený o zastavený most cez Váh, ale trasy sa predsa dajú vybrať aj z tejto strany Váhu, a celkom zaujímavé. Tak tento rok sme aj my prispeli svojou pomocou do tejto akcie. Ale postupne....

Stretnutie na Podkylave, penzión Adam, raňajky, zápis účastníkov, prvá súťažná úloha. Trasa Jablonka - Vaďovce - Hrachovište - Čachtice - Pobedim - Bašovce. Ďalšia súťažná úloha, ale aj dážď, taký letný. Odtiaľ smer Piešťany - Drahovce - Veľké Kostoľany - Trebatice - Vrbové - Prašník - Podkylava.
V prvej etape bola prestávka s koštovkou domáceho syra neďalekej farmy. Tu vo vysokej tráve som chytila kliešťa (dôležité info). Ale stihla som ho vytriasť kým sa pricucol.

V druhej etape bola zastávka u nás vo Vrbovom. A tu je tá chvíľa, keď sme my prispeli našou organizačnou pomocou. My sme si vlastne druhú etapu skrátili, neišli sme cez Drahovce, ale z Bašoviec rovno do Vrbového navigovať prvých účastníkov na parkovisko. Mali sme totiž prehliadku synagogy. Všetko bolo pekne dohodnuté s mestským úradom a naše veľké prekvapkanie - v synagoge pozametali, trocha upratali a vyzeralo to tam vynikajúco. Teda nielen to upratanie, ale celý interiér synagogy. Ja som ho už poznala, ale ľudia nie. A boli očarení. Očarení a sklamaní zároveň z toho, že sa synagoga nezachraňuje. Vysvetlili sme im prečo, ale to už je na iný článok (aj ten je a bude niekde tu).

Po Vrbovom naspäť na Podkylavu. Večera, či olovrant (?), vyhodnotenie, poďakovanie, záver. Ale to rýchlo ubehlo.

Tieto a aj ďalšie fotky, dohromady tuším 80

 fotiek je v mojom albume:

https://picasaweb.google.com/111992204226924085158/PodkylavaPoharAquachem?noredirect=1

Slavkov u Brna

Boli ste už niekedy na veľkej burze v Slavkove ?
Ano ? Že je to super akcia ?
Nie ? Tak sa tam choďte aspoň raz pozrieť. Je to nielen pre milovníkov áut, je to aj pre milovníkov retro a oldies doby.

Tak v prvom rade je to o autách. Príchod (najlepší) je v piatok. Treba si nájsť miesto, doslova sa zakempovať, rozložiť stan alebo nachystať auto na nocľah. No a potom sa pije pivčo, nejaký ten špekáčik, alebo si rozbalíte svoje občerstvenie a hlavne sa komunikuje. Už sa zliezajú veteránisti z celých Čiech a pomerne veľkej časti Slovenska, stretnete tu aj cezpoľných nemcov, poliakov.... Správna atmosféra začína.
Prehliadka prvých áut už frčí, lebo tí čo prišli si už obzerajú všetkých susedov. Treba podotknúť, že tí čo prišli na nejakom veteránovi majú vstup na sobotnú burzu zadarmo.

Táto akcia je úplne iná než bežné stretnutia. Nie je žiadna spanilá jazda, ani súťaže, ani program pre súťažiacich. Teda program tu v sobotu je, ale pre všetkých a to taký, že muzika, predstavovanie áut a podobne.
Takže to bol piatok. V sobotu (ak sa vám podarí vyspať sa) sa vstáva pomerne skoro, lebo predávajúci na burzu sa začínajú rozkladať už skoro nadránom, či skôr v noci ? No okolo štvrtej navážajú. Takže ráno prídu neprespávajúci veteránisti, kupujúci a predávajúci a zvyšní zvedavci. Kamera, klapka, akcia začína. Pre nocľažníkov pokračuje. Teraz je tu obrovská výstava veteránov všetkého druhu. Československých aj zahraničných, viac starých aj menej starých, klasických aj vytuningovaných, ba aj tých "napadených kutilem".
Je čo pozerať aj fotiť. Keďže ja som skôr na klasiku, tak moc tuningov ani tých kutilových som nefotila.

Tak aby bolo jasné, priestor všade okolo kaštieľa je plný áut, motoriek, traktorov. No a vyzerá to asi takto:

Obrovská lúka je plná áut. A tam vzadu aj všade okolo pod tými stromami sú predajcovia všetkého možného. No a tu je príležitosť pre tých čo sú neni na veterány. Lebo burza je pestrá, veľmi pestrá. Je to vlastne burza starožitností. Je tu takmer všetko. Hračky, kuchynský riad, bytové doplnky, lampy, no a samozrejme aj náhradné diely na autá. Predajcovia sú rôzny. Takí čo chcú zarobiť (skupujúci kšeftári), ale aj takí čo predávajú prebytky a všetko čo našli doma u babky na povale, aj takí čo náhradné diely na staré autá vyrábajú.

Je zbytočné tu dávať viac fotiek, lebo toto je skôr o texte, o pozvánke, o odporúčaní, o zážitku. Boli tam chalani, ktorí prišli z Dečína na starom traktore, takom starom, že si ani neviem predstaviť kedy také niečo jazdilo. Išli sem 4 (!) dni ! Cez Brno, tam zablúdili a tuším taxikár ich odtiaľ vyviedol. Po ceste spali u ľudí vo dvoroch. Obdivujem tých chalanov, a dúfam, že domov prišli rovnako šťastne.
Moje odporúčanie znie: nájdite si na nete kedy sa toto bude opakovať v roku 2015, lebo je to len raz do roka. Alebo nejaký poriadny veteránista vám to zistí, alebo veteránista z moravy to už v januári bude vedieť. Tak a poriadne fixkou si to zapíšte do kalendára, s výkričníkom. Potom si zožeňte stan, fotoaparát a buxu peňazí, aspoň takú menšiu keď nemôžete moc míňať. Aj za pozretie to stojí. A ak nájdete niekde na samom spodku skrine aj dobové oblečenie, máte vyhrané. No a potom si na to rezervujte piatok a aj celú sobotu. Celú ! Lebo je to o stretnutiach o zábave. A ak chcete, prespite až do nedele.
Stojí to za to.

Tieto a aj ostatné fotky sú v mojom albume:
https://picasaweb.google.com/111992204226924085158/SlavkovUBrna?noredirect=1

Stretnutie embéčiek - máj 2014

Tisícka oslavuje 50-ku,

Tak sme ju oslávili aj my. A nie len tak obyčajne. Ale pekne v kolóne, tak ako si to vyžaduje úcta k tomuto autu. Stretnutie bolo v Bojniciach a samozrejme aj na okolí. Týmto krásnym krajom sa naše lentilky vozili, po jeho dolinách a kopcoch. 

Na našom stretnutí  tento rok boli po prvý krát aj starší manželia Eckhardtovci, majúci dnes dohromady vyše 160 krásnych rokov. Sú to dokonalí majitelia. Prečo ? Lebo oni jediní z nás majú toto autíčko ako prví majitelia od jej kúpy na poradovník  v apríli roku 1969. Stretnutie si veľmi pochvaľovali.

Celkovo sa nás stretlo 50 posádok, plus doprovodné autá ako škodovky stovky, stará octavia. 

Kolóna bola úžasná, tešili sme sa ako malé deti.

Ak by si chcel niekto prečítať niečo viac okolo tohoto stretnutia, tak okrem časopisu Veterán je to aj na našej stránke tu:

http://skoda1000mb-club.webnode.sk/stretnutia/stretnutia-2014/