Prvá naša akcia na južnom Slovensku, prvá akcia s týmto názvom, organizátor organizoval svoje prvé vlastné stretnutie veteránov. A podarilo sa na jedničku. Možno si niekto povie, že prečo by som nechválila všetko kde sme boli, ale to neni môj zvyk a pochváliť niečo kde sa mi nepáči, hm to nie. Táto akcia sa ozaj vydarila. Vďaka Tiborovi, ktorý nás osobne pozval, ako ďalekých známych.
Keď sme tam išli, počítali sme, že tam bude asi 10 áut. No čo, nejako sa začať musí a nám sa jednalo o to, pomôcť svojou účasťou Tiborovi k vydarenej akcii. Prišli sme na miesto... AAAA.... rada áut ! Nie desať, nie dvadsať, ale.... no veľa. Ani nás neprekvapilo, že tu boli účastníci z Maďarska, veď to majú za rohom. Ale prekvapilo nás koľko ich bolo. No len Maďarov bolo možno 15 ? A na krásnych autách. Zvyšok boli síce Slováci, ale z 95 % maďarsky hovoriacich. Veľmi rýchlo sme si zvykli, lebo Tibor všetky organizačné veci hovoril dvojjazyčne (díky). Pomaly prichádzali ďalší a ďalší účastníci, ešte stihnúť registráciu a raňajky. Toto bola prvá akcia kde prišiel aj autobus. Stará RTO-čka, vlastne aj tá nás sem nalákala.
Tibor všetko načasoval presne. Nakoniec bolo vyše 50 posádok. Odchod sa konal presne, prišli policajti a tí nás sprevádzali na juh, ešte bližšie k hraniciam, ešte hlbšie do tohoto ako doska rovného krásneho úrodného kraja. Dolný Bár - Dolný Štál - Veľký Meder - Čičov - Klížska Nemá (zaujímavý názov, ale podľa čoho ?). Tu bola prestávka na farme plnom prasiat, kráv, oviec... a občerstvenia. Tak dobre padne človeku obyčajný oškvarkový chleba s cibuľou ! My sme tu neboli prvý krát, takto pred rokom s tisíckami sme tu mali tiež zastávku, ale teraz to tu bolo viac nabité autami. A čo nezapratali autá, zapratal autobus. Mimochodom, aj toto Tibor využil výborne, plný autobus dôchodcov mal výlet.
Naspäť cez Trávnik - Tôň - Sokolce - Okoč - Topoľníky - Trhová Hradská - obed v kultúrnom dome.
Etapa to bola pomerne krátka, aj prvá aj druhá, ale to sme nevedeli, že po príchode do cieľa sa v dedine budú konať dni obce. Takže o zábavu bolo postarané a teraz vieme prečo Tibor zvolil tento dátum stretnutia. Spestril oslavy obce našou krásnou jazdou a krásnymi autami. Dobre vymyslené. Zaparkovali sme na tráve v strede obce, normálne je tam určite zakázané, ale my sme boli vlastne v centre diania. Spievali tu deti, muži, tancovali skupiny, predviedol sa artista s futbalovou loptou a do toho hrala nejaká kapela. Kto mal, rozložil si deku do tieňa, alebo si obzeral autá a staré traktory ktoré tu predvádzali. Prišlo pár starých dodávok (štýlu multikára), dve veľké tatrovky, hasiči predviedli záchrannú vyslobodzovaciu a hasiacu akciu.
Krásne strávená sobota. Len mi je ľúto, že sem neprišlo viac členov nášho klubu ktorých Tibor oslovil.
Pri odovzdávaní cien sme mali úspech, druhá cena za najlepšie zrekonštruované auto. Mala som aj prekladateľa na celú záverečnú ceremóniu. Takí občan, z ktorého už trocha razilo pivo (možno aj niečo iné), mi prekladal všetky vyhodnotenia a príhovory určené maďarským účastníkom. Neviem kto to bol, ale veľmi chválil Tibora, že všetko zorganizoval sám, teda s pomocou svojej rodiny. Všetko vybavil, vybehal, dohodol, naplánoval. Myslím, že nikto nehundral a nenadával na nejakú somarinu. Asi ozaj nebolo na čo.
A záver ? Síce sme tu stretli len máličko známych, ale našli sme si nových z Maďarska. Už sme si aj fotky povymieňali. A Tibor ? Ak som niečo napísala, čo ťa mrzí, tak prepáč, všetko bolo dobre myslené. Akcia bola skutočne perfektná, klobúk dolu. Ak nám nič do toho nepríde, tak aj na budúci rok prídeme. Veď aj sestrička mala úspech.
ostatné fotky sú tu:
https://picasaweb.google.com/111992204226924085158/TrhovaHradska2014?noredirect=1
album našich nových známych:
https://plus.google.com/photos/113711381672919181419/albums/6046049062550266865
Keď sme tam išli, počítali sme, že tam bude asi 10 áut. No čo, nejako sa začať musí a nám sa jednalo o to, pomôcť svojou účasťou Tiborovi k vydarenej akcii. Prišli sme na miesto... AAAA.... rada áut ! Nie desať, nie dvadsať, ale.... no veľa. Ani nás neprekvapilo, že tu boli účastníci z Maďarska, veď to majú za rohom. Ale prekvapilo nás koľko ich bolo. No len Maďarov bolo možno 15 ? A na krásnych autách. Zvyšok boli síce Slováci, ale z 95 % maďarsky hovoriacich. Veľmi rýchlo sme si zvykli, lebo Tibor všetky organizačné veci hovoril dvojjazyčne (díky). Pomaly prichádzali ďalší a ďalší účastníci, ešte stihnúť registráciu a raňajky. Toto bola prvá akcia kde prišiel aj autobus. Stará RTO-čka, vlastne aj tá nás sem nalákala.
Tibor všetko načasoval presne. Nakoniec bolo vyše 50 posádok. Odchod sa konal presne, prišli policajti a tí nás sprevádzali na juh, ešte bližšie k hraniciam, ešte hlbšie do tohoto ako doska rovného krásneho úrodného kraja. Dolný Bár - Dolný Štál - Veľký Meder - Čičov - Klížska Nemá (zaujímavý názov, ale podľa čoho ?). Tu bola prestávka na farme plnom prasiat, kráv, oviec... a občerstvenia. Tak dobre padne človeku obyčajný oškvarkový chleba s cibuľou ! My sme tu neboli prvý krát, takto pred rokom s tisíckami sme tu mali tiež zastávku, ale teraz to tu bolo viac nabité autami. A čo nezapratali autá, zapratal autobus. Mimochodom, aj toto Tibor využil výborne, plný autobus dôchodcov mal výlet.
Naspäť cez Trávnik - Tôň - Sokolce - Okoč - Topoľníky - Trhová Hradská - obed v kultúrnom dome.
Etapa to bola pomerne krátka, aj prvá aj druhá, ale to sme nevedeli, že po príchode do cieľa sa v dedine budú konať dni obce. Takže o zábavu bolo postarané a teraz vieme prečo Tibor zvolil tento dátum stretnutia. Spestril oslavy obce našou krásnou jazdou a krásnymi autami. Dobre vymyslené. Zaparkovali sme na tráve v strede obce, normálne je tam určite zakázané, ale my sme boli vlastne v centre diania. Spievali tu deti, muži, tancovali skupiny, predviedol sa artista s futbalovou loptou a do toho hrala nejaká kapela. Kto mal, rozložil si deku do tieňa, alebo si obzeral autá a staré traktory ktoré tu predvádzali. Prišlo pár starých dodávok (štýlu multikára), dve veľké tatrovky, hasiči predviedli záchrannú vyslobodzovaciu a hasiacu akciu.
Krásne strávená sobota. Len mi je ľúto, že sem neprišlo viac členov nášho klubu ktorých Tibor oslovil.
Pri odovzdávaní cien sme mali úspech, druhá cena za najlepšie zrekonštruované auto. Mala som aj prekladateľa na celú záverečnú ceremóniu. Takí občan, z ktorého už trocha razilo pivo (možno aj niečo iné), mi prekladal všetky vyhodnotenia a príhovory určené maďarským účastníkom. Neviem kto to bol, ale veľmi chválil Tibora, že všetko zorganizoval sám, teda s pomocou svojej rodiny. Všetko vybavil, vybehal, dohodol, naplánoval. Myslím, že nikto nehundral a nenadával na nejakú somarinu. Asi ozaj nebolo na čo.
A záver ? Síce sme tu stretli len máličko známych, ale našli sme si nových z Maďarska. Už sme si aj fotky povymieňali. A Tibor ? Ak som niečo napísala, čo ťa mrzí, tak prepáč, všetko bolo dobre myslené. Akcia bola skutočne perfektná, klobúk dolu. Ak nám nič do toho nepríde, tak aj na budúci rok prídeme. Veď aj sestrička mala úspech.
To je on, v sanitke narodený Tibor (aj o tom je jeden príbeh):
ostatné fotky sú tu:
https://picasaweb.google.com/111992204226924085158/TrhovaHradska2014?noredirect=1
album našich nových známych:
https://plus.google.com/photos/113711381672919181419/albums/6046049062550266865