Kde ? No predsa v Hradci Králové.
Kedy ? 29.-31. mája 2015.
Usporiadané tamojším klubom. Toto už bolo 25.stretnutie a čím ďalej, tým s väčším počtom účastníkov. Perfektne zorganizovaná akcia stála za tú dlhú cestu.
Vyrazili sme po práci, o pol dvanástej na obed a do cieľa sme dorazili okolo pol siedmej večer. Tesne pred cieľom sme sa povzbudili a náladu zlepšili kávičkou v jednej z dediniek pri obchádzke opravovanej cesty.
Kedy ? 29.-31. mája 2015.
Usporiadané tamojším klubom. Toto už bolo 25.stretnutie a čím ďalej, tým s väčším počtom účastníkov. Perfektne zorganizovaná akcia stála za tú dlhú cestu.
Vyrazili sme po práci, o pol dvanástej na obed a do cieľa sme dorazili okolo pol siedmej večer. Tesne pred cieľom sme sa povzbudili a náladu zlepšili kávičkou v jednej z dediniek pri obchádzke opravovanej cesty.
Cestou bolo asi milión päť opráv ciest, ale prišli sme v pomerne slušnom čase, takže pivko a zoznamovanie sa s ďalšími účastníkmi bolo veselé. Počasie pomerne vyšlo, aj keď krátko po príchode spŕchlo. Niektorým nevadil ani dážď a teplota vzduchu a už vôbec nie teplota vody, ktorá bola ideálna na chladenie piva.
Prvý nocľah bol (mužská časť posádky) v stane a my dve v sanitke. Noc v pohode, až na tých blbcov čo v noci púšťali sirénu na sanitke, hulákali a búrka, teda silný dážď, ktorý prišiel potom. Takže spala som veľmi málo.
Ráno šup-šup do kostýmov a akcia sa môže začať. Veľmi neskromne musím povedať, že sme mali úspech a zdravoťáci sa páčili.
Ďeň sa začal prehliadkou účastníkov, zaparkovaním áut podľa typov. Tí odvážny mali možnosť fotiť aj z vysokej plošiny ktorá sa dostavila ako každý rok. Dron s kamerou pre nepriaznivý silný vietor zlyhal, majiteľ dronu si nechcel vziať na zodpovednosť prípadný pád a poškodenie veteránov.
Ďalšia časť dňa bola vyplnená tzv. AOS-kou, čo je orientačná súťaž, kde dostanete itinerár s usmerňovaním kadiaľ jazdiť, bez určenia miest a obcí. Medzi tým rôzne súťažné úlohy. Po jazde okolím ešte vyhodnotenie priamo v kempe. Dostali sme aj diplom za zahraničného účastníka. Vlastne my a jedna posádka poliakov sme boli jediný zahraničný účastníci a vlastne najvzdialenejší.
Večer a ešte ráno sme boli unavení a uznali sme, že je to pekelne ďaleko, ale vyskúšali sme si to. Ivo (organizátor) si veľmi vážil, že sme sa na takú cestu odvážili. Povedali sme si, skúsili sme to, stačilo. Ale večer a hlavne na druhý deň cestou domov sme skonštatovali, že to bola tak dobrá akcia, že to za tie kilometre stálo a ďalší rok ak sa bude dať pôjdeme zase. Druhú noc sme spali v chatke, tak nabudúce si pre naše staré telá rovno objednáme chatku. Bolo to o moc pohodlnejšie.
Po ceste menšie problémy s autom, ale prišli sme šťastne a spokojne.
Ostatné fotky sú tu: https://picasaweb.google.com/111992204226924085158/SkodaSRebrinovymPodvozkumHradecKralove